Povedali mi: "Maroš, čau, poď si zahrať poker." Povedal som im, že poker hrať neviem. Neprekážalo im to, chceli ma to naučiť. Sadol som si k stolu a obzeral sa dookola. Kde som to len prišiel?
Okolo prebehlo asi 15-ročné dievča: "Kde išlo to dievča?" "Poď, ukážem ti!" ponúkol sa jeden z chlapov. Išli sme po hranole vo vzduchu, držal ma za ruku, aby som nespadol. Vošli sme dnu a uvidel som to isté, čo dolu - len v mladšom vydaní. Chlapci a dievčatá, môžem povedať ešte deti, matrace po zemi, po stenách polepené nahé ženy, v strede miestnosti červené svetlo, ktoré možno ukradli smetiarom. Do toho pomalá muzika.
Modlil som sa: "Bože, Duchu Svätý, čo mám teraz robiť?" Mali tam gitaru, vzal som ju do rúk a zahral som im. Najprv zbojnícku pesničku, potom trampskú, neskôr modernú a nakoniec svätú: Božia láska je ako slnko. Pozreli sa na seba a začali sa smiať. Vypli magnetofón.
"Chcel by som Vám niečo povedať." Zostali ticho, popárení na tých matracoch pod dekami. Chlapci tak do dvadsiatky, dievčatá asi pätnásťročné. Ukázal som na jedno dievča: "Keby som ta chcel kúpiť, nedá sa. Keby som predal celý svet, nedá sa. Vieš, akú ty máš cenu? Ty nie si len kus mäsa pekne usporiadaný pre chlapcov. Nechcela by si byť matkou?" Prikývla, že súhlasí.
"A myslíš, že sa dobre pripravuješ na materstvo?" Všetci mlčali. Pri nej ležiaci chalan sa jej dotkol. Také zaucho dostal. Rozprával som im o potratoch, o materstve, o všeličom, čo mi napadlo. Keď som vyšiel von, bola už tma.
"Pane Bože, kde som to bol? Čo mám robiť? Poviem to niekomu? Potom sa premiestnia. Nepoviem to nikomu? Veď ja mám zodpovednosť za tých ľudí."
Dobehlo ma dievča a potiahlo ma za rukáv. Plakalo. "Maroš, keby som ťa skôr poznala, nedala by som si to dvakrát zobrať. Bola som dvakrát na potrate a nikto mi nepovedal, čo je to potrat." Spýtal som sa jej, kde má rodičov. "Otca mám v Košiciach a mamu v Bratislave." "A ty tu čo robíš?" "Som u babky."
Jedným dychom na mňa vyhŕkla: "Maroš, ja by som sa chcela dať pokrstiť."
"Počkaj, pomaly. Mnohých vecí sa budeš musieť vzdať."
"Ja sa ich chcem vzdať," nedala sa ona.
"Dobre, reči sú jedna vec a život druhý."
A skutočne, o pol roka sa nechala pokrstiť. Dnes žije vo sviatostnom manželstve a má tri deti.